Ako sa klinicky prejavuje deficit Mg a ktoré ochorenia môže imitovať?

Deficit horčíka (magnézia, Mg) je často prehliadaným, no potenciálne závažným stavom, ktorý sa môže prejaviť v najrôznejších oblastiach ľudského organizmu. Pacienti sa mnohokrát sťažujú na symptómy, ktoré sú v klinickej praxi bežne mylne priraďované iným diagnózam, ako sú svalové kŕče, srdcové arytmie alebo psychická podráždenosť. U starších pacientov potom môže ísť aj o akútny pokles kognitívnych funkcií. Aj preto by mal každý praktický lekár venovať pozornosť vyšetreniu koncentrácie magnézia u pacientov so zdanlivo nevysvetliteľnými ťažkosťami.

Význam magnézia pre organizmus

Horčík (Mg) je štvrtým najbežnejším katiónom v ľudskom tele a po draslíku druhým najdôležitejším intracelulárnym katiónom. V tele dospelého človeka je približne 20 – 30 g Mg, z toho 50 – 60 % v kostiach a 40 – 50 % v mäkkých tkanivách. Je nevyhnutný pre stovky enzymatických reakcií podieľajúcich sa na tvorbe energie, metabolizme sacharidov, proteínov a lipidov, dôležitý pre nervovo-svalový prenos a funkciu kardiovaskulárneho systému. Významnú úlohu hrá aj pre zachovanie neurokognitívneho zdravia. Nedostatok horčíka (hypomagnezémia) sa môže prejaviť širokým spektrom nešpecifických klinických symptómov, ktoré často napodobňujú iné somatické ochorenia aj psychické poruchy.

Prejavy hypomagnezémie v praxi

V ambulancii praktického lekára sa hypomagnezémia môže manifestovať najmä opakovanými, ťažko vysvetliteľnými svalovými kŕčmi, ktoré sa typicky vyskytujú v oblasti lýtok a chodidiel, ale môžu postihovať aj iné svalové skupiny. Pacienti často udávajú tiež parestézie či pocity mravčenia. Tieto prejavy bývajú niekedy mylne pripisované svalovému preťaženiu, chronickej žilovej insuficiencii alebo tetanickým stavom spojeným s hyperventiláciou. Laboratórne vyšetrenie sérovej koncentrácie magnézia však môže odhaliť, že ide o dôsledok dlhodobo znížených zásob Mg, ktorých klinickým korelátom sú práve svalové kŕče a diskomfort končatín.

V bežnej klinickej praxi môže byť deficit Mg mätúci aj svojimi kardiálnymi prejavmi. Typicky ide o náhle vznikajúce palpitácie, pocity búšenia srdca či občasné nepravidelnosti srdcového rytmu. Pacienti ich môžu subjektívne opisovať ako úzkostné ataky alebo epizódy supraventrikulárnej tachykardie. V diferenciálnej diagnostike býva v týchto situáciách zvažovaná fibrilácia predsiení či zvýšená extrasystolická aktivita, no samotný nedostatok magnézia môže sám osebe prispievať k zhoršenej elektrickej stabilite myokardu. Hypomagnezémia totiž narúša intracelulárnu iónovú rovnováhu a tým predisponuje k arytmiám. Na EKG sa pri ťažších formách deficitu Mg objavuje predĺženie intervalu PQ, rozšírenie komplexu QRS, oploštenie T-vlny, početné supraventrikulárne aj komorové extrasystoly a v závažných prípadoch až komorové tachykardie.

K častým klinickým prejavom nedostatku horčíka patrí tiež psychická labilita, prejavujúca sa podráždenosťou, nešpecifickou únavou, nervozitou a poruchami spánku. Pacienti tieto symptómy často považujú za psychosomatické ťažkosti alebo ich prisudzujú stresu, pričom deficit magnézia býva v bežnej praxi zvažovaný skôr výnimočne. Horčík pritom hrá kľúčovú úlohu v neurobiochémii, pretože moduluje funkciu neurotransmiterov, najmä serotonínu a kyseliny gama-aminomaslovej (GABA), ktoré sú zásadné pre zvládanie stresu a udržiavanie psychickej stability. Nízke koncentrácie magnézia môžu viesť k celej škále neuropsychiatrických prejavov – od zmien osobnosti, apatie a depresívnej symptomatiky až po agitovanosť, úzkosť, zmätenosť, či dokonca deliriantné stavy.

Kognitívny pokles u seniorov môže byť preventabilný

U starších pacientov je deficit magnézia častým, no podceňovaným nálezom, ktorý môže mať potenciálne závažné vplyvy na ich mentálne zdravie, ako ukazuje napríklad recentná štúdia autorov z Veľkej Británie (Lai XN et al., Cureus 2025;17:e88920). Táto retrospektívna štúdia, realizovaná na geriatrických oddeleniach dvoch nemocníc v rámci NHS Trustu v Anglicku, hodnotila manažment hypomagnezémie aj jej súvislosť s akútnym kognitívnym poklesom u seniorov.

Do analýzy bolo zaradených 667 hospitalizovaných geriatrických pacientov (priemerný vek 82 rokov), z ktorých 149 (22,3 %) malo hypomagnezémiu. Iba 37,6 % všetkých chorých s deficitom magnézia dostalo nejakú substitučnú liečbu, viac ako 60 % pacientov nebolo liečených vôbec. Monitorovanie podľa odporúčaných intervalov prebehlo len u 40,3 % chorých. Pokiaľ ide o kognitívne výsledky, hypomagnezémia bola nezávisle spojená s viac ako dvojnásobne vyšším rizikom akútneho kognitívneho poklesu (OR 2,35; 95 % CI 1,54 – 3,60; p < 0,001), a to po adjustácii na vek, pohlavie a ďalšie akútne klinické faktory (infekcie, elektrolytové poruchy, AKI, CMP, bolesť a pod.). Významnými rizikovými faktormi boli tiež hyperkalciémia, hyponatriémia, hypernatriémia a zápcha. Štúdia tak odhalila zásadné nedostatky v klinickej praxi. Autori zdôrazňujú, že deficit Mg môže byť podstatným rizikovým faktorom pre rozvoj akútnej kognitívnej poruchy či delíria u starších krehkých pacientov, ktorý je však dobre preventabilný, pokiaľ sa naň myslí.

Ďalšie príznaky nedostatku Mg

Medzi ďalšie závažné príznaky nedostatku horčíka patria hypokaliémia rezistentná na prívod draslíka, psychické depresie, vracanie, zmätenosť až kóma alebo, naopak, svalová slabosť. Ďalšími prejavmi závažnejšej hypomagnezémie môžu byť tiež hypertenzia, vaskulárne zmeny vrátane akcelerovanej aterosklerózy, osteoporóza alebo poruchy reprodukčného systému, preeklampsia či erektilná dysfunkcia. Obnovenie adekvátnej koncentrácie magnézia pritom môže uvedené stavy efektívne zmierniť či úplne eliminovať. Včasná identifikácia deficitu horčíka a cielená suplementácia potom môže výrazne prispieť k rýchlemu zlepšeniu zdravotného stavu.

Kedy a prečo myslieť na suplementáciu Mg?

Zvýšená pozornosť by v súvislosti s deficitom Mg mala byť venovaná najmä rizikovým skupinám, medzi ktoré patria seniori, tehotné a dojčiace ženy, intenzívne športujúce osoby a pacienti užívajúci napríklad diuretiká či inhibítory protónovej pumpy. Suplementácia horčíka môže byť vhodná aj pri stavoch hroziacich vznikom hypomagnezémie. Okrem vyššieho veku, alkoholizmu a užívania niektorých liekov medzi ne patrí zle kompenzovaný diabetes a tiež choroby spôsobujúce malabsorpciu – celiakia, Crohnova choroba atď.

Relatívnym nedostatkom môžu trpieť aj osoby s dlhodobou fyzickou námahou, pretože horčík prispieva k normálnemu enzymatickému metabolizmu, k správnej funkcii svalov, ale tiež k zníženiu miery únavy a podporuje správnu funkciu nervovej sústavy. Pri perorálnom podávaní môže suplementácia magnézia prispievať k zvyšovaniu kostnej denzity, úľave od bolestí sprevádzajúcich menštruáciu, zlepšeniu metabolizmu glukózy a inzulínu či úľave od kŕčov v nohách u tehotných. Pravidelná perorálna suplementácia horčíka tiež významne znižuje frekvenciu migrén a môže byť efektívna pri riešení tráviacich ťažkostí (zápcha či dyspepsia).

Ako nedostatok Mg efektívne liečiť?

Kľúčovým faktorom pre efektívnu suplementáciu a dosiahnutie terapeutických účinkov je však zaistenie dobrej biologickej dostupnosti horčíka v organizme. Efektívnou metódou pre zvýšenie biologickej dostupnosti horčíka je jeho podanie v kombinácii s vitamínom B₆, resp. jeho aktívnou formou pyridoxínom, ktorý pomáha zlepšiť vstrebávanie horčíka v črevách a zvyšuje jeho biologickú dostupnosť na bunkovej úrovni. Klinické štúdie ukázali, že kombinácia horčíka a vitamínu B₆ môže výrazne zlepšiť terapeutické účinky horčíka. Výhody fixnej kombinácie horčíka a vitamínu B₆ oproti podaniu samotného horčíka spočívajú nielen v spomínanom zlepšení biologickej dostupnosti horčíka, ale tiež v účinnejšom zmiernení symptómov stresu a úzkosti, pretože pyridoxín je kľúčovým kofaktorom v syntéze mnohých neurotransmiterov spojených s úzkosťou a depresiou. Dáta zo štúdie publikovanej v časopise PLoS One (Pouteau E et al., PLoS One. 2018;13:e0208454) hovoria napr. o tom, že pacienti, ktorí užívali kombináciu horčíka a vitamínu B₆, vykazovali až 24 % zlepšenie v hodnotení stresu podľa DASS-42 škály v porovnaní s pacientmi, ktorí užívali iba samotný horčík. To naznačuje, že vitamín B₆ zvyšuje terapeutický účinok horčíka pri liečbe stresových stavov, a môže tak zlepšiť psychickú pohodu a kvalitu života mnohých pacientov.

(red)