Hypomagneziémia, skrytý nepriateľ mnohých tvárí. Prečo ju nepodceňovať?

Deficit horčíka (magnézia, Mg) je často prehliadaným, avšak potenciálne závažným stavom, ktorý sa môže prejaviť v najrôznejších oblastiach ľudského organizmu. Pacienti sa často sťažujú na symptómy, ktoré sú v klinickej praxi bežne mylne priraďované iným diagnózam, ako sú svalové kŕče, srdcové arytmie alebo psychická podráždenosť. Aj preto by mal každý praktický lekár venovať u pacientov so zdanlivo nevysvetliteľnými ťažkosťami pozornosť vyšetreniu koncentrácie magnézia.

Význam magnézia pre organizmus

Horčík je štvrtým najbežnejším katiónom v ľudskom tele a po draslíku druhým najhojnejšie zastúpeným intracelulárnym katiónom. Telo dospelého človeka obsahuje asi 20–30 gramov horčíka, pričom v organizme je prakticky rovnomerne distribuovaný do kostí (50–60 %) a mäkkých častí (40–50 %). Magnézium je významným faktorom pre viac ako 600 enzymatických reakcií, ktoré podporujú základné biologické procesy v tele vrátane tvorby energie, syntézy nukleových kyselín, kontrakcie svalov, kontroly hladiny glukózy v krvi a udržiavania zdravého kardiovaskulárneho systému. Horčík má zásadnú funkciu pre nervovo-svalový prenos, dôležitý je však aj pre pohybový aparát či správnu funkciu kardiovaskulárneho a imunitného systému. Okrem významnej roly v procesoch neuromuskulárnej excitability sa podieľa na regulácii bunkovej proliferácie a diferenciácie či apoptóze. Participuje aj na metabolizme sacharidov, proteínov a lipidov. Pretože pôsobí ako kofaktor pre viac ako 600 enzýmov, je prítomný prakticky vo všetkých tkanivách. Z tohto dôvodu môže nedostatok horčíka, teda hypomagneziémia, viesť k rôznym nešpecifickým klinickým symptómom, ktoré môžu imitovať iné ochorenia.

Hypomagneziémia 3× inak

V ordinácii praktického lekára sa deficit magnézia môže u pacientov hojne prejavovať napríklad v podobe opakovaných a často nevysvetliteľných svalových kŕčov, ktoré sa môžu objavovať najmä v oblasti lýtok alebo v chodidlách, ale môžu postihovať aj iné svalové skupiny. Pacienti pritom môžu opisovať aj brnenie a parestézie, pričom sa tieto ťažkosti môžu zamieňať za kŕče z preťaženia, ochorenia žilového systému, či dokonca za prejavy tetánie vyvolanej hyperventiláciou. Podrobné posúdenie hladiny horčíka v sére však často odhalí, že ide o prejav dlhodobo znížených zásob magnézia, ktoré sa prejavujú práve formou svalových kŕčov a diskomfortu v končatinách.

Ďalším príkladom hypomagneziémie, ktorý môže byť v bežnej klinickej praxi mätúci, sú náhle pocity búšenia srdca, palpitácie a občasné nepravidelnosti srdcového rytmu. Pacienti niekedy opisujú stavy, ktoré pripomínajú úzkostné ataky či epizódy supraventrikulárnej tachykardie. V takom prípade lekár často premýšľa nad kardiálnou príčinou ťažkostí, ako je fibrilácia predsiení alebo extrasystolická aktivita, avšak k zhoršenej elektrickej stabilite myokardu môže sám osebe prispievať deficit horčíka. Hypomagneziémia totiž narúša iónovú rovnováhu buniek myokardu a tým predisponuje k arytmiám. Na EKG býva pri závažnejšej hypomagneziémii predĺžený interval PQ, rozšírený kmit QRS, oploštené T-vlny, frekventné SVES aj VES a v závažných prípadoch až komorové tachykardie.

Častým prejavom nedostatku horčíka môže byť aj neurčitá psychická podráždenosť, ktorá je často sprevádzaná nešpecifickou únavou, nervozitou a poruchami spánku. Pacienti môžu tieto ťažkosti považovať za psychosomatické alebo ich mylne pripisovať stresu. Málokedy je však v bežnej praxi okamžite zvažovaný deficit horčíka, ktorý sa tiež môže manifestovať takto. Magnézium má totiž významnú modulačnú úlohu v biochémii mozgových funkcií. Jeho nízka koncentrácia ovplyvňuje reguláciu neurotransmiterov, predovšetkým serotonínu a gama-aminomaslovej kyseliny (GABA), ktoré sú zodpovedné za zvládanie stresu a za rovnováhu psychických funkcií. Pri deficite Mg sú opisované aj zmeny osobnosti, apatia, depresia, ale aj agitovanosť, zmätenosť, úzkosť aj delírium.

Ďalšie príznaky nedostatku Mg

Hypomagneziémia sa však môže prejaviť oveľa širšou škálou symptómov, pretože deficit horčíka má modifikujúci vplyv nielen na neurologické, nervovo-svalové a kardiovaskulárne ochorenia, ale aj na osteoporózu a zápalové ochorenia a hrá zrejme úlohu aj v patogenéze diabetu mellitu (deficit magnézia bol zistený u diabetikov a chorých s dyslipidémiou a metabolickým syndrómom).

Medzi ďalšie závažné príznaky nedostatku horčíka patrí hypokaliémia rezistentná na prívod draslíka, psychické depresie, vracanie, zmätenosť až kóma alebo, naopak, svalová slabosť. Ďalšími prejavmi závažnejšej hypomagneziémie môžu byť aj hypertenzia, vaskulárne zmeny vrátane akcelerovanej aterosklerózy, osteoporóza alebo poruchy reprodukčného systému, preeklampsia či erektilná dysfunkcia.

Obnovenie adekvátnej koncentrácie magnézia pritom môže uvedené stavy efektívne zmierniť alebo úplne eliminovať. Včasná identifikácia hypomagneziémie a cielená suplementácia potom môžu výrazne prispieť k rýchlemu zlepšeniu zdravotného stavu a celkovej kvality života pacientov.

Príčiny deficitu horčíka

V populácii priemyselne vyspelých krajín je deficit horčíka veľmi častý a pohybuje sa okolo 33 % vo všetkých vekových skupinách mužov aj žien. Laboratórne je však málokedy preukázateľný a väčšinou nekoreluje s hladinou magnézia v sére. Vzhľadom na to, že plazmatický podiel je v porovnaní s ostatnými kompartmentmi v organizme minoritný, nemá stanovenie plazmatickej koncentrácie magnézia pri hodnotení jeho prípadného deficitu veľkú vypovedaciu hodnotu.

K príčinám hypomagneziémie patrí nedostatočný príjem Mg (nevhodná strava, dôsledok ochorenia pečene, žlčových ciest či chronickej pankreatitídy alebo syndrómu krátkeho čreva, príp. dôsledok stravy bohatej na tuky či sacharidy alebo pri deplécii vitamínu B₁, B₂ a B₆) alebo zvýšenej straty horčíka (narušená činnosť obličkových tubulov pri zlyhávaní obličiek alebo opakované odsávanie výpotku či ascitu).

Kedy a prečo myslieť na suplementáciu Mg?

Zvýšená pozornosť by sa v tomto ohľade mala venovať najmä rizikovým skupinám, medzi ktoré patria seniori (starší ľudia sú obzvlášť náchylní na deficit horčíka kvôli zníženému príjmu potravy a potenciálnym zmenám v absorpcii živín), tehotné a dojčiace ženy a intenzívne športujúce osoby. Suplementácia horčíka môže byť vhodná aj pri stavoch hroziacich vznikom hypomagneziémie. Okrem vyššieho veku, alkoholizmu a užívania niektorých liekov (napríklad diuretík či inhibítorov protónovej pumpy) medzi ne patrí zle kompenzovaný diabetes a tiež malabsorpčné syndrómy a chronické gastrointestinálne ochorenia (napr. celiakia, Crohnova choroba či iné stavy spojené s chronickými hnačkami).

Relatívnym nedostatkom môžu trpieť aj osoby s dlhodobou fyzickou námahou, pretože horčík prispieva k normálnemu enzymatickému metabolizmu, k správnej funkcii svalov, ale aj k zníženiu miery únavy a podporuje správnu funkciu nervovej sústavy.

Pri perorálnom podávaní môže suplementácia magnézia prispievať k zvyšovaniu kostnej denzity, úľave od bolestí sprevádzajúcich menštruáciu, zlepšeniu metabolizmu glukózy a inzulínu či k úľave od kŕčov v nohách u tehotných. Pravidelná perorálna suplementácia horčíka tiež významne znižuje frekvenciu migrén a môže byť efektívna pri riešení tráviacich ťažkostí (zápchy či dyspepsie).

Kľúčovým faktorom pre efektívnu suplementáciu a dosiahnutie terapeutických účinkov je však zabezpečenie dobrej biologickej dostupnosti horčíka v organizme. Efektívnou metódou na zvýšenie biologickej dostupnosti horčíka je jeho podanie v kombinácii s vitamínom B₆, resp. jeho aktívnou formou pyridoxínom, ktorý pomáha zlepšiť vstrebávanie horčíka v črevách a zvyšuje jeho biologickú dostupnosť na bunkovej úrovni. Tento synergický efekt je spôsobený tým, že vitamín B₆ zlepšuje transport horčíka do buniek a podporuje jeho využitie v enzymatických reakciách. Klinické štúdie ukázali, že kombinácia horčíka a vitamínu B₆ môže výrazne zlepšiť terapeutické účinky horčíka. Výhody fixnej kombinácie horčíka a vitamínu B₆ oproti podaniu samotného horčíka spočívajú nielen v spomínanom zlepšení biologickej dostupnosti horčíka, ale aj v účinnejšom zmiernení symptómov stresu a úzkosti, pretože pyridoxín je kľúčovým kofaktorom v syntéze mnohých neurotransmiterov spojených s úzkosťou a depresiou. Publikované údaje zo štúdií hovoria napr. o tom, že pacienti, ktorí užívali kombináciu horčíka a vitamínu B₆, vykazovali až 24 % zlepšenie v hodnotení stresu podľa škály DASS-42 v porovnaní s pacientmi, ktorí užívali iba samotný horčík. To naznačuje, že vitamín B₆ zvyšuje terapeutický účinok horčíka pri liečbe stresových stavov, a môže tak zlepšiť psychickú pohodu a kvalitu života mnohých pacientov.

(red)