Přejít k hlavnímu obsahu

Prekvapujúce využitie agonistov GLP-1. Uplatnia sa aj v liečbe abúzu alkoholu?

Môže byť semaglutid kľúčom k riešeniu nielen obezity a diabetu 2. typu, ale aj nadmernej konzumácie alkoholu? Výsledky novej klinickej štúdie naznačujú, že dokáže nielen znižovať glykémiu a hmotnosť, ale zrejme aj obmedziť pitie alkoholu. Ak sa tieto nádejné výsledky potvrdia, môže to znamenať prelomovú zmenu pre pacientov s nadmernou konzumáciou alkoholu a kardiometabolickými komorbiditami.

Ilustrační obrázek
Zdroj: Shutterstock

Porucha užívania alkoholu (alcohol use disorder – AUD či závislosť od alkoholu) patrí v súčasnosti medzi hlavné modifikovateľné rizikové faktory predčasnej morbidity a mortality. Význam tejto problematiky dokladá fakt, že pravidelní užívatelia väčšieho množstva alkoholu umierajú v priemere o 24 rokov skôr, predovšetkým v dôsledku poškodenia pečene (alkoholická steatóza, steatohepatitída a rozvoj cirhózy), kardiovaskulárnych príhod, traumatického poranenia, rôznych druhov nádorových ochorení alebo suicidálneho konania. Nezanedbateľný je tiež negatívny vplyv na duševné zdravie pacientov, ktorí často trpia poruchami spánku, úzkostnými stavmi a depresiami, čo ďalej komplikuje ich zdravotnú starostlivosť. Napriek tomu zostáva terapia abúzu alkoholu v bežnej praxi nedostatočne využívaná.

Ako môžu agonisty GLP-1 ovplyvniť spotrebu alkoholu?

Výskum posledných rokov naznačuje, že agonisty receptora pre GLP-1 (glukagón like peptid 1), pôvodne známe najmä z liečby diabetu 2. typu a obezity, môžu predstavovať novú terapeutickú možnosť liečby rôznych foriem závislostí vrátane AUD. Pôsobenie agonistov GLP-1 (GLP-1 RA) sa totiž netýka iba regulácie glykémie a príjmu potravy, ale zasahuje aj do nervových dráh, ktoré sú kľúčové v regulácii motivácie, odmeny a závislostného správania. Tento možný efekt bol okrem predchádzajúcich predklinických výskumov podporený aj výsledkami klinickej štúdie publikovanej vo februárovom vydaní časopisu JAMA Psychiatry, ktorá hodnotila potenciál semaglutidu znížiť konzumáciu alkoholu a baženie po ňom u dospelých s AUD.

Semaglutid je jedným z najznámejších typov GLP-1 RA, ktoré sa v súčasnosti využívajú na liečbu cukrovky 2. typu a obezity. Jeho rýchlo rastúca preskripcia zároveň prináša nové klinické pozorovanie: popri redukcii hmotnosti a zlepšení kompenzácie diabetu si niektorí pacienti všímajú aj obmedzenie návykového správania vrátane konzumácie alkoholu. Tieto poznatky odštartovali rad výskumných aktivít skúmajúcich, či by semaglutid a príbuzné látky mohli nájsť uplatnenie práve v liečbe AUD.

Pripomeňme, že GLP-1 je inzulínotropný hormón, ktorý zohráva kľúčovú úlohu v regulácii príjmu potravy a energetickej homeostázy. Po jedle je uvoľňovaný v tenkom čreve a viaže sa na GLP-1 receptory, lokalizované okrem iného aj v mozgu, najmä v oblastiach zapojených do systému kontroly chuti do jedla a regulácie túžby po príjmu potravy. Podaním agonistov GLP-1 tak dochádza nielen k spomaleniu vyprázdňovania žalúdka a podpore pocitu sýtosti, ale aj k ovplyvneniu nervových dráh riadiacich túžbu po kalorickom príjme či iných odmenách vrátane alkoholu.

V predklinických experimentoch sa opakovane potvrdilo, že stimulácia GLP-1 receptorov môže viesť k zníženiu dobrovoľnej konzumácie alkoholu a k obmedzeniu cravingu (baženia). Pri podávaní agonistov GLP-1 klesala pri laboratórnych zvieratách preferencia alkoholových roztokov aj celkové množstvo prijatého alkoholu. Prvé menšie prospektívne štúdie na pacientoch s diabetom a obezitou užívajúcich tieto lieky tiež poukázali na možnú redukciu chuti na alkohol a obmedzenie konzumácie alkoholu. A práve na hodnotenie tohto terapeutického účinku semaglutidu sa zamerali najnovšie aj investigátori z Univerzity v Severnej Karolíne pod vedením prof. Christiana Hendershota (Hendershot CS et al., JAMA Psychiatry. 2025 Feb 12:e244789).

Dizajn a výsledky štúdie

Do randomizovanej dvojito zaslepenej a placebom kontrolovanej štúdie bolo zaradených 48 osôb s poruchou užívania alkoholu, ktorí však aktívne nevyhľadávali liečbu. Ich priemerný vek bol 39,9 roka a 71 % tvorili ženy. Účastníci boli náhodne rozdelení tak, aby užívali buď subkutánne podávaný semaglutid alebo placebo počas deviatich týždňov ambulantnej terapie.

Vstupné kritériá pre účasť zahŕňali nadmernú konzumáciu alkoholu, konkrétne viac ako 7 štandardných nápojov týždenne u žien a viac ako 14 štandardných nápojov týždenne u mužov s minimálne dvoma ťažkými epizódami pitia v mesiaci. Do štúdie boli zaradení iba tí, ktorí nevyhľadávali aktívnu liečbu poruchy užívania alkoholu, čo umožnilo štúdium účinkov semaglutidu u ľudí, ktorí nechceli v súčasnosti obmedziť svoje pitie, a teda umožnilo posúdiť dopady medikácie na motiváciu a správanie spojené s alkoholom v prirodzenom prostredí.

V prvom mesiaci liečby bola týždenná dávka semaglutidu 0,25 mg, na ďalšie štyri týždne bola navýšená na 0,5 mg týždenne a v poslednom týždni sa dávka mohla ďalej zvýšiť na 1,0 mg, pokiaľ to dovoľoval klinický stav a tolerancia pacienta. Účastníci zaznamenávali, koľko alkoholu počas tejto doby vypili, a tiež absolvovali laboratórne sedenie na začiatku a na konci štúdie, počas ktorých mohli niekoľko hodín voľne konzumovať alkoholické nápoje. Súčasťou hodnotenia účinnosti boli aj dotazníky na zachytenie zmien v miere baženia po alkohole.

Hlavné výsledky štúdie ukázali, že semaglutid mal pozitívny vplyv na spotrebu alkoholu, pričom došlo k významnému zníženiu množstva alkoholu konzumovaného účastníkmi počas záveru štúdie, kde mali možnosť voľne konzumovať alkohol. Účastníci, ktorí užívali semaglutid, konzumovali v laboratórnom prostredí signifikantne menej alkoholu ako tí, ktorí užívali placebo (p = 0,01). Tento efekt bol spojený s nižšími hodnotami maximálnej koncentrácie alkoholu v dychu, čo naznačuje znížený stupeň intoxikácie (p = 0,03).

V priebehu bežného týždňa, keď účastníci konzumovali alkohol, došlo v semaglutidovej skupine k významnej redukcii množstva vypitého alkoholu, aj keď nebol pozorovaný rozdiel v počte dní, kedy účastníci alkohol konzumovali. To naznačuje, že semaglutid môže ovplyvniť samotnú intenzitu pitia, nie však nevyhnutne frekvenciu jeho konzumácie (p = 0,04). Ďalej bola pozorovaná štatisticky významná redukcia baženia po alkohole u účastníkov, ktorí užívali semaglutid (p = 0,01), čo naznačuje, že tento liek môže mať účinky na reguláciu impulzívneho správania súvisiaceho s túžbou po alkohole. Zaujímavým vedľajším nálezom bolo, že semaglutid viedol aj k redukcii spotreby cigariet u účastníkov, ktorí boli fajčiari, čo otvára nové možnosti na využitie GLP-1RAs aj v terapii závislostí na nikotíne.

Zasiahne semaglutid do liečby abúzu alkoholu?

Z klinického pohľadu možno účinky semaglutidu demonštrované v uvedenej štúdii považovať za potenciálny prelom v liečbe poruchy užívania alkoholu, pretože jeho schopnosť redukovať intenzitu pitia alkoholu a mieru baženia po ňom naznačuje, že by mohol vyhovovať aj pacientom, ktorí nevyhľadávajú tradičné terapeutické intervencie. Význam tejto práce tkvie tiež v tom, že ide o prvú randomizovanú placebom kontrolovanú štúdiu preukazujúcu kauzálny vplyv semaglutidu na obmedzenie pitia alkoholu, ktorý ide nad rámec predchádzajúcich observačných zistení.

Pripomeňme, že u osôb s nadmernou konzumáciou alkoholu sa často vyskytujú závažné komorbidity. Popri asi najčastejších poruchách funkcie pečene (alkoholová steatóza, steatohepatitída, cirhóza) či pankreasu (chronická pankreatitída) to môžu byť aj kombinácie kardiometabolických ťažkostí a psychosociálnych komplikácií.

V tomto kontexte sa potom semaglutid javí ako sľubná terapeutická voľba najmä u pacientov, ktorí popri abúze alkoholu trpia komorbiditami, ako sú diabetes 2. typu, obezita, kardiovaskulárne ochorenie či renálna insuficiencia. Vďaka svojim antidiabetickým, antiobezitickým, kardioprotektívnym alebo renoprotektívnym účinkom môžu z podania semaglutidu profitovať pacienti s nadváhou či obezitou, u ktorých je chronická konzumácia alkoholu spojená s kardiometabolickými komplikáciami. Navyše, v kontexte progresívnej renálnej insuficiencie, kde chronická alkoholová konzumácia môže akcelerovať poškodenie obličiek, sa semaglutid vďaka svojim pozitívnym metabolickým a hemodynamickým účinkom ukazuje ako sľubný prostriedok na spomalenie tohto procesu. S ohľadom na široké systémové pôsobenie semaglutidu by mohlo jeho podanie pozitívne ovplyvniť ako samotnú závislosť na alkohole, tak aj jej negatívne vplyvy na celkový metabolický a kardiovaskulárny status pacienta.

Výsledky sú nádejné, ale…

Treba dodať, že na sľubné výsledky uvedenej štúdie je zatiaľ potrebné pozerať s istou obozretnosťou, pretože boli získané na pomerne malom počte účastníkov v rámci relatívne krátkeho času sledovania, z čoho nemožno robiť definitívne závery o dlhodobej účinnosti semaglutidu pri zvládaní poruchy užívania alkoholu, rovnako ako o prípadných rizikách po jeho vysadení. Tiež sa nevie, do akej miery by bolo možné navýšiť dávku nad hodnoty používané štandardne v liečbe diabetu ani aký by tento postup mohol mať bezpečnostný profil u pacientov s AUD.

Preto bude pre potvrdenie terapeutického potenciálu semaglutidu v liečbe závislosti od alkoholu potrebné realizovať rozsiahlejšie a dlhodobé štúdie, ktoré by lepšie zohľadnili heterogenitu pacientskej populácie, podrobnejšie zmapovali vplyv vyšších dávok a sledovali pretrvávanie účinku po ukončení farmakoterapie.

Nie je možné zabúdať ani na ďalšie faktory, ktoré by mohli brzdiť širšie uplatnenie semaglutidu v tejto indikácii. Nezanedbateľnou prekážkou môžu byť pre mnoho chorých finančné náklady jeho podania a takisto môže byť problematická dostupnosť semaglutidu, ktorá býva vplyvom rastúceho dopytu po GLP-1 agonistoch v súvislosti s liečbou obezity značne kolísavá.

Náklady spojené so závislosťou od alkoholu

Pre kontext dodajme, že Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) v roku 2022 vynaložila na úhradu nákladov spojených s liečbou závislosti od alkoholu takmer 20 miliónov eur. Zdravotnú poisťovňu Dôvera to stálo 7,2 milióna eur. Nepriaznivou správou je, že priemerné náklady na jedného liečeného poistenca medziročne stúpajú. Kým v roku 2021 VšZP zaplatila za jedného pacienta v priemere 847 eur, o rok neskôr to bolo 933 eur, pričom celkovo sa zo závislosti od alkoholu liečilo 21 161 poistencov VšZP. Nárast eviduje aj zdravotná poisťovňa Dôvera. Náklady na liečbu závislosti od alkoholu jedného ich poistenca sa v roku 2022 pohybovali na úrovni 670 eur a týchto poistencov bolo celkovo 10 769.

Závislosť od alkoholu sa spravidla viaže s inými psychickými či somatickými ochoreniami, ktoré si vyžadujú ďalšie náklady na liečbu. Pripočítať treba aj otravy, úrazy, napadnutia či sebapoškodzovanie. Priame a nepriame úmrtia zapríčinené alkoholom patria na Slovensku k vedúcim príčinám predčasných úmrtí obyvateľov v produktívnom veku. Varovným ukazovateľom je aj znižujúci sa priemerný vek pacientov s problémami s alkoholom.

Závislosť od alkoholu je najrozšírenejšia forma závislosti nielen na Slovensku, ale aj celosvetovo. Rizikovo na Slovensku podľa odhadov pije viac ako 400-tisíc ľudí. Medzi Slovákmi dominuje pitie liehovín, tvrdého alkoholu, teda vysoko koncentrovaného v relatívne malom množstve tekutiny.

(red)

Literatúra:

  1. Hendershot CS, Bremmer MP, Paladino MB, et al. Once-weekly semaglutide in adults with alcohol use disorder: a randomized clinical trial. JAMA Psychiatry. 2025 Feb 12:e244789.
  2. www.medscape.com
  3. www.sciencemediacentre.org
Kongresonline.cz

Reportáže a rozhovory z odborných kongresů

Obsah stránek je určen odborným pracovníkům ve zdravotnictví.



Upozornění

Opouštíte prostředí společnosti Pfizer, spol. s r. o.
Společnost Pfizer, spol. s r. o., neručí za obsah stránek, které hodláte navštívit.
Přejete si pokračovat?

Ano
Ne