Ako obľúbená „keto-like“ diéta ovplyvňuje KV riziko?

„Ako je nám známe, naša štúdia je jednou z prvých, ktorá skúmala súvislosť medzi týmto typom diétneho režimu a kardiovaskulárnymi výsledkami,“ uviedla I. Iatanová s tým, že už niektoré predchádzajúce práce poukázali na fakt, že práve „low-carbohydrate, high-fat“ (LCHF) diéty môžu viesť k zvýšeným hodnotám LDL-cholesterolu, ktorý je hlavným rizikovým faktorom pre rozvoj aterosklerózy. „Takto vzniknutú hypercholesterolémiu by sme rozhodne nemali považovať za benígnu,“ dodala. Pre túto observačnú štúdiu bola LCHF diéta definovaná príjmom maximálne 25 % celkovej dennej energie zo sacharidov a najmenej 45 % z tukov, takže ju možno označiť za „keto-like“ diétu. V prípade striktnej ketogénnej diéty sa totiž odporúča obmedziť obsah konzumovaných sacharidov na 10 % a navýšiť obsah konzumovaných tukov na 60 – 80 %.

Zdravie na tanieri? Čo odhalila štúdia o „keto-like“ diéte?

Výskumný tím pod vedením I. Iatanovej analyzoval dáta z UK Biobank, rozsiahle prospektívne databázy so zdravotnými údajmi od viac ako pol milióna ľudí žijúcich vo Veľkej Británii, ktorí boli sledovaní najmenej 10 rokov. Pri zápise vyplnilo 70 684 účastníkov jednorazový dotazník zameraný na stravovanie v priebehu 24 hodín a zároveň podstúpili vyšetrenie hladiny cholesterolu. Nakoniec bolo identifikovaných 305 osôb, ktorých odpovede v dotazníku ukázali, že dodržiavajú diétu s nízkym obsahom sacharidov a vysokým obsahom tukov. Podľa veku a pohlavia potom boli porovnaní s 1 220 jedincami, ktorí uviedli, že sa stravujú štandardne, teda že majú vyváženejšie stravovacie návyky. Zhruba tri štvrtiny sledovaného súboru tvorili ženy a priemerný vek bol 54 rokov, pričom v skupine s LCHF diétou bola zaznamenaná vyššia priemerná hodnota BMI (27,7 vs. 26,7) a vyšší výskyt diabetu (4,9 vs. 1,7 %).

Primárnym cieľom štúdie bolo zistiť vplyv tohto diétneho režimu na hladiny lipidov v sére. Z výsledkov vyplynulo, že po priemerne 11,8 roku sledovania mali jedinci dodržiavajúci „keto-like“ diétu v porovnaní s kontrolnou skupinou štatisticky významne vyššie hodnoty LDL-cholesterolu (3,8 vs. 3,64 mmol/l; p = 0,004) aj apolipoproteínu B (1,09 vs. 1,04 g/l; p < 0,001). Sekundárnym cieľom bolo určiť incidenciu kardiovaskulárnych príhod, zahŕňajúcich anginu pectoris, infarkt myokardu, ischemickú chorobu srdca, ischemickú CMP, ochorenie periférnych tepien alebo revaskularizáciu koronárnych tepien či karotíd. Ukázalo sa, že najmenej jedna z týchto príhod sa novo vyskytla u 9,8 % účastníkov v skupine s LCHF diétou oproti 4,3 % v skupine so štandardným stravovaním. Po adjustácii na ďalšie rizikové faktory, ako sú diabetes, hypertenzia, obezita a fajčenie, sa zistilo, že jedinci s „keto-like“ diétou majú viac ako dvojnásobné riziko vzniku kardiovaskulárnych komplikácií (HR 2,18; p < 0,001).

Pre koho môže byť „keto-like“ diéta riziková?

Ako pre Medscape Cardiology uviedol spoluautor štúdie doc. Liam Brunham, MD, PhD, z University of British Columbia, že závery štúdie môžu byť pomerne znepokojujúce, pretože uvedený typ diéty je stále populárnejší a dodržiava ho mnoho ľudí vrátane diabetikov, ktorí by tak pravdepodobne mali byť starostlivejšie sledovaní. „Niektorým pacientom s diabetom môže LCHF diéta pomôcť znížiť glykémiu a niekto pri nej môže schudnúť. Naše dáta však naznačujú, že existuje podskupina tých, ktorí majú pri tomto diétnom režime naozaj vysoké koncentrácie LDL-cholesterolu aj apolipoproteínu B a ktorí sú tiež v najvyššom riziku vzniku kardiovaskulárnej príhody,“ komentoval s tým, že celkovo bola u jedincov s „keto-like“ diétou priemerná hodnota LDL-cholesterolu zvýšená len mierne, avšak vysoké hladiny nad 5 mmol/l boli v tejto skupine pozorované dvojnásobne častejšie oproti skupine kontrolnej (10 vs. 5 %), čo znamenalo šesťnásobné zvýšenie rizika kardiovaskulárneho ochorenia (p < 0,001). „Máme teda do činenia so subpopuláciou pacientov, ktorí sú v reakcii na LCHF diétu náchylní na exacerbáciu hypercholesterolémie,“ zdôraznil. Preto je podľa neho dôležité, aby si ľudia, ktorí sa rozhodnú pre „keto-like“ diétu alebo o nej uvažujú, nechali pravidelne monitorovať hladinu cholesterolu a snažili sa riešiť ďalšie rizikové faktory kardiovaskulárnych ochorení, ako sú diabetes, hypertenzia, fajčenie a nízka alebo vôbec žiadna fyzická aktivita.

Obmedzenia a interindividuálne rozdiely

Závery štúdie tiež naznačujú, že nie každý reaguje na LCHF diétu rovnako a že existujú interindividuálne rozdiely, ktorých pôvod zatiaľ nie je úplne jasný. „Vo všeobecnosti majú hladiny cholesterolu pri tejto diéte tendenciu stúpať, ale u niektorých ľudí môžu zostať rovnaké alebo dokonca klesať v závislosti od niekoľkých základných faktorov. Jedným z našich ďalších krokov preto bude pokúsiť sa identifikovať špecifické vlastnosti alebo genetické markery, ktoré by mohli pomôcť predikovať, ako bude ten-ktorý človek na daný typ stravy reagovať,“ poznamenala I. Iatanová.

Obmedzenie štúdie však podľa nej spočíva v tom, že účastníci poskytli informácie o stravovacích návykoch iba v jednom okamihu, čo treba vziať do úvahy pri interpretácii výsledkov. Okrem toho môže byť self-reporting o konzumácii potravín nepresný, hoci I. Iatanová uviedla, že použitý dotazník bol rozsiahlo overený. „Vzhľadom na to, že išlo o štúdiu observačnú, môžeme preukázať iba súvislosť medzi stravou a zvýšeným rizikom závažných kardiovaskulárnych príhod, nie kauzálny vzťah. Naše zistenie si však nepochybne zaslúži ďalší výskum v prospektívnych randomizovaných štúdiách, najmä keď vezmeme do úvahy skutočnosť, že približne jeden z piatich Američanov uvádza, že dodržiava ‚keto-like‘ alebo plnú ketogénnu diétu,“ konštatovala. L. Brunham tiež pripomenul, že obe sledované skupiny sa líšili v charakteristikách, ako sú BMI, obezita a diabetes, čo potenciálne mohlo skresliť výsledky, pretože ich rizikový profil nebol rovnaký.

Závery pre klinickú prax?

V komentári pre Medscape Cardiology poukázal prof. Steven Nissen z Cleveland Clinic v americkom Ohiu na to, že zvýšenie LDL-cholesterolu bolo v skupine s „keto-like“ diétou relatívne malé, pričom podotkol, že by samo osebe určite nestačilo na zdvojnásobenie kardiovaskulárneho rizika. „Na základe výsledkov tejto observačnej štúdie, ktorá generuje hypotézu, ale neodpovedá na otázku, či je ketogénna strava škodlivá, nemôžeme rozhodovať o tom, aký typ diéty našim pacientom odporučiť, pretože nemáme jasno o mnohých nuansách,“ konštatoval. „Som otvorený možnosti, že najmä z krátkodobého hľadiska môže ,keto-like‘ diéta pomôcť niektorým jedincom schudnúť, ale všeobecne ju neodporúčam. Pacientom skôr radím, aby preferovali stredomorskú diétu, pri ktorej bolo v randomizovanej štúdii PREDIMED preukázané, že znižuje výskyt kardiovaskulárnych príhod.“ To pre Medical News Today potvrdila aj doc. Dana Hunnesová, PhD, z UCLA Fielding School of Public Health of Los Angeles v USA: „Bolo by lepšie, keby sme – pokiaľ ide o kardiovaskulárne choroby a ďalšie chronické stavy – skúsili jesť podobne ako tí, ktorí žijú v Stredomorí alebo v tzv. modrých zónach, pretože ich strava zahŕňa predovšetkým potraviny rastlinného pôvodu. Už nejaký čas tvrdím, že naše telá nie sú určené na to, aby prijímali ketóny a už vôbec nie dlhodobo. Ketogénna diéta má vysoký obsah nasýtených tukov, obvykle zo živočíšnych produktov, a nízky obsah sacharidov aj vlákniny, čo môže zvýšiť nielen hladinu cholesterolu, ale potenciálne negatívne ovplyvniť aj mikróbiom, rozvoj zápalu alebo stresu,“ dodala.

(red)

Zdroje: 
1. https://www.medscape.com/viewarticle/989308 
2. https://www.acc.org/About-ACC/Press-Releases/2023/03/05/15/07/Keto-Like-Diet-May-Be-Linked-to-Higher-Risk 
3. https://www.medicalnewstoday.com/articles/why-a-keto-like-diet-may-be-linked-to-heart-attack-and-stroke