
Reportáže a rozhovory z odborných kongresů
Ak nie sú pacienti po infarkte myokardu vo vysokom riziku krvácania, je u nich jednoznačne indikovaná duálna antiagregácia (DAPT) počas 12 mesiacov. U niektorých jedincov s vysokým rizikom trombotických komplikácií je potom možné uvažovať i o predĺžení tejto terapie. Pri rozhodovaní je pritom zásadné, či chorý dobre toleroval predchádzajúcu DAPT a či sa u neho vyskytujú závažné alebo obťažujúce krvácavé komplikácie.
Pacienti sú po infarkte myokardu (IM) v nasledujúcich rokoch vo vysokom kardiovaskulárnom (KV) riziku – či už ide o vznik nefatálneho IM, CMP alebo KV úmrtie. Toto riziko je významné najmä s rastúcim vekom alebo pri výskyte ďalších rizikových faktorov. Vyplýva to okrem iného z dát švédskeho národného registra, do ktorého bolo zahrnutých vyše 100 000 jedincov hospitalizovaných pre prvý IM (Jernberg T et al., Eur Heart J 2015). Podľa odporúčaní Európskej kardiologickej spoločnosti (European Society of Cardiology, ESC) z roku 2017 je u pacientov liečených perkutánnou koronárnou intervenciou alebo indikovaných na kardiochirurgickú revaskularizáciu vhodné podať 12-mesačnú duálnu antiagregáciu (DAPT) v zložení kyselina acetylsalicylová (ASA) + prasugrel/tikagrelor/klopidogrel. Avšak pri vysokom riziku krvácavých komplikácií je možné terapiu ASA + klopidogrel/tikagrelor skrátiť na 6 mesiacov. U chorých po IM liečených konzervatívne je základom tiež podávanie DAPT (ASA + tikagrelor/klopidogrel) v dĺžke jedného roka. Pokiaľ však majú vysoké riziko krvácania, je možné zvážiť kombináciu ASA + klopidogrel počas aspoň jedného mesiaca.
Vyvstáva však otázka, ako postupovať ďalej a ktorým pacientom ponúknuť predĺženie DAPT na čas dlhší ako 12 mesiacov. Ukazuje sa, že ide o jedincov vo vysokom riziku ischemickej (trombotickej) KV príhody, ktorí sú podľa odporúčaných postupov ESC pre chronické koronárne syndrómy z roku 2019 definovaní prítomnosťou difúzneho postihnutia (viacerých) koronárnych tepien, opakovaného IM, diabetu vyžadujúceho liečbu perorálnymi antidiabetikami alebo inzulínom, ischemickej choroby dolných končatín, chronického ochorenia obličiek s eGFR 15 – 59 ml/min/1,73 m2 alebo vekom nad 75 rokov.
Na druhej strane je však pri zvažovaní prolongovanej DAPT potrebné vziať do úvahy pomerne výrazné zvýšenie rizika hemoragických komplikácií. Tými sú ohrození predovšetkým pacienti s anamnézou intrakraniálneho krvácania, ischemickej CMP alebo inej intrakraniálnej patológie, ďalej so súčasným krvácaním z gastrointestinálneho traktu (GIT), s anémiou pri pravdepodobných krvných stratách z GIT, pečeňovým zlyhávaním, hemoragickou diatézou či koagulopatiou. Na prvý pohľad potom nemusia byť v hľadáčiku vysokého rizika krvácania jedinci vo veľmi vysokom veku, so stareckou fragilitou a tiež s renálnym zlyhávaním vyžadujúcim dialýzu alebo s eGFR < 15 ml/min/ 1,73 m2. Pri indikácii predĺženej DAPT je teda vždy nutné posudzovať, či zníženie ischemického rizika nepovedie k zvýšeniu výskytu krvácavých príhod.
Z už spomenutého švédskeho registra je pritom zrejmé, že u pacientov po IM, ktorí majú súčasne diabetes, chronické ochorenie obličiek, viacpočetné postihnutie tepien a sú vo veku ≥ 65 rokov, narastá riziko recidívy niektorej z trombotických príhod viacej ako 25-násobne. Naproti tomu sa zdá, že celkové riziko veľkého krvácania u nich v čase nenarastá tak významne, t. j. zhruba 3,5-násobne. Je však potrebné pripomenúť, že v registri boli hodnotené malé verzus veľké krvácania podľa definície TIMI (Thrombolysis in Myocardial Infarction), čo sú všeobecne krvácania pomerne zásadné, vedúce často k dramatickému poklesu v krvnom obraze. V klinickej praxi ambulantných kardiológov je však potrebné hodnotiť všetky, teda aj zdanlivo klinicky nevýznamné, hemoragické epizódy, s ktorými sa pacienti boria.
Podľa guidelines ESC z roku 2019 by pridanie druhého antitrombotika k ASA pre dlhodobú sekundárnu prevenciu malo byť zvážené, respektíve môže byť zvážené u pacientov s chronickým koronárnym syndrómom vo vysokom riziku, respektíve aspoň s mierne zvýšeným rizikom ischemických príhod a bez vysokého rizika krvácania. Čo sa týka pacientov, ktorí dobre tolerovali DAPT počas jedného roka, je možné u nich podľa dostupnej evidencie podávať spolu s ASA dlhšie ako 12 mesiacov tikagrelor v dávke 60 mg dvakrát denne (štúdie PEGASUS-TIMI 54), alebo rivaroxaban v dávke 2,5 mg dvakrát denne (štúdie COMPASS), ak majú mnohonásobné postihnutie srdcových ciev a eGFR 15 – 29 ml/min/ 1,73 m2.
Randomizovaná štúdia PEGASUS-TIMI 54 (Bonaca MP et al., N Engl J Med 2015) testovala účinky dlhodobého podávania tikagreloru u pacientov 1 – 3 roky po IM, ktorí mali aspoň jeden ďalší rizikový faktor aterotrombózy a boli sledovaní minimálne 1 rok. Randomizovaní boli k liečbe ASA + tikagrelorom v dávke 90 mg dvakrát denne, alebo 60 mg dvakrát denne, alebo placebom. Obidve dávky viedli v priebehu 3 rokov k štatisticky signifikantnému poklesu kompozitného cieľa (KV úmrtí, nového IM alebo CMP) v porovnaní s kontrolnou skupinou. Z hľadiska bezpečnosti vyšla lepšie nižšia dávka tikagreloru. Aktuálne je teda u jedincov s akútnym koronárnym syndrómom indikovaný tikagrelor v dávke 90 mg dvakrát denne počas 12 mesiacov, potom je možný prechod na dávku 60 mg dvakrát denne v priebehu ďalších až 36 mesiacov. Zo štúdie PEGASUS-TIMI 54 taktiež vyplýva, že u pacientov, pri ktorých bola DAPT po roku prerušená, je možné vrátiť sa ku kombinácii ASA + tikagrelor i s odstupom – ideálne ak trval menej ako 30 dní, maximálne však 1 rok.
Tikagrelor v dávke 60 mg podávaný v kombinácii s ASA je indikovaný na prevenciu aterotrombotických príhod u pacientov s anamnézou IM a s vysokým rizikom vzniku aterotrombotickej príhody. Liečbu je možné začať maximálne 2 roky od akútnej príhody, pričom trvá najvyššie 3 roky od jej nasadenia. Pacient s vysokým rizikom aterotrombotických príhod je definovaný vekom minimálne 50 rokov a musí spĺňať aspoň jeden z dodatočných rizikových faktorov. To znamená vek nad 65 rokov, diabetes vyžadujúci farmakoterapiu, ďalší IM v anamnéze, viacpočetné postihnutie koronárnych tepien alebo chronická renálna dysfunkcia definovaná ako klírens kreatinínu pod 60 ml/min.
Ambulantná klinická prax ukazuje, že tolerancia DAPT je pre každého chorého po IM iná, čo so sebou prináša i niektoré úskalia. Niektorí pacienti totiž opakovane prichádzajú kvôli drobným krvácaniam (hematómy, epistaxie a pod.), ktoré, aj keď nie sú klinicky významné, môžu pre nich byť obťažujúcimi. To je často i jeden z dôvodov, prečo terapiu svojvoľne vysadzujú alebo v nej nie sú ochotní pokračovať ďalej. Dôležitá je v tomto prípade edukácia a komunikácia s pacientom, prípadne prerušenie liečby a vyriešenie lokálneho zdroja krvácania s následným návratom k duálnej antiagregácii. V každodennej praxi ambulantného kardiológa je u chorých, liečených DAPT, tiež nutné riešiť dlhodobú gastroprotekciu, adherenciu k terapii s ohľadom na možnú polypragmáziu, rezistenciu k liečbe klopidogrelom alebo vysadenie tikagreloru 5 dní pred plánovanou operáciou, kde nie je žiaduci antiagregačný účinok.
Na mieste je preto jednoznačne úzka spolupráca s dlhodobo sledovaným pacientom po IM, ktorá by mala viesť k optimálne možnej antiagregácii.
Redakčne spracované z prednášky, ktorú na webinári usporiadanom spoločnosťou AstraZeneca v roku 2021 predniesla:
MUDr. Iveta Petrová
Kardiologická ambulance Kardio CZ, s. r. o., Ústí nad Labem, ČR
Reportáže a rozhovory z odborných kongresů
Opouštíte prostředí společnosti Pfizer, spol. s r. o.
Společnost Pfizer, spol. s r. o., neručí za obsah stránek, které hodláte navštívit.
Přejete si pokračovat?